Inverzné počasie nás omrzelo a rozhodli sme sa nájsť spôsob ako prekonať pásmo hmly. Výborným riešením na znovuobjavenie slnka sa nám zdál výstup na Lysú horu. Vybrali sme si trasu z Visalaji – údajne cesta najmenej náročná, vhodná pre rodiny s deťmi.

Vyrazili sem podľa navigácie k Hotelu Visalaje – začiatok nášho výstupu. Dorazili sme na miesto, ktoré bolo v Google Maps označené ako Hotel Visalaje, po zelenej turistickej značke ale nikde ani stopy. Kúsok od miesta je pár chatiek, spýtame sa teda miestnej pani na cestu na Lysú horu a vyberieme sa po neoznačenej asfaltke. Po cca 2-3km do kopce máme divný pocit, že niečo je niekde špatne. Cesta je ale príjemná, plynule stúpa do kopca a tak v ceste pokračujeme, kým nenarazíme na žltú značku a rozcestník.  Tu musím trošku pozanadávať, pretože značenie v Beskydoch príšerné. Chápem, že sme sa vyhnuli najatraktívnejším trasám ale aspoň rozcestníky by mohli byť viditelné a čitateľné.

Na žltej turistickej značke sme sa zorientovali a zistili sme, že sa k Lysé hore záhadným spôsobom blížime z opačnej strany. Posledné cca 2km k Lysé hore boli dosť náročné, odmenou však bolo krásne slnečné počasie. Pred konečným bodom už je preľudneno, míňame iných turistikov, psíkov, kočíky, dôchodcov… Na Lysé hore bolo príjemne, výhľad ako z lietadla. Dáme si cesnačku, vyfotíme výhľady a po červenej turistickej značke sa vyberieme smerom na Zimný a na Visalaje, stále nám totiž nedochádza, že niekde musí byť zrada, keďže sme k Lysé hore prišli úplne z iné strany.

Zostup bol strmý, zdal sa nám oveľa namáhavejší než výstup po žltej značke smerom od Malchoru. Podľa nás teda pre deti nevhodný, možná tak pre deti so superkondičkou alebo na chrbte super tatínka. Po cca 6km červenú turistickú značku križuje zelená smerom na Zlatník. Skontrolujeme našu kamarátku navigáciu a ejhľa, miesto kde parkujeme je 8,5km za nás. Nechápeme, rozbaľujeme mapu. Až vtedy nám to dôjde, my vôbec neparkujeme vo Visalajich a nikdy sme tam neboli. Na Google Maps bol hotel Visalaje zaznaček mimo a my sme ušli už 16 km a do ďalších 8,5 už nezostáva moc síl

Zozbierali sme poslednú energiu, nasadili nadľudské tempo a po cca 2km sme došli do Zlatníku. Našli sme autobusovú zastávku a zistili, že za 15minut odchádza autobus smerom, ktorý nám ušetrí ďalších asi 4,2km. Zviezli sme sa teda kúsok autobusom, vyšľapali posledné 2km k autu a tesne pre zotmením sme sa zložili na sedačky auta.

Ponaučenie – nespoliehať sa len na google maps, klasická turistická mapa a „selský“ rozum sú na nezaplatenie.  Trasa označená ako „vhodná pre rodiny s deťmi“ môže byť pre priemerne zdatného človeka tak tesne na hranici jeho síl.

Nádherné babie leto skončilo a my sme sa rozhodli vyskúšať prvé zimné počasie. Zo zľavových portálov sme kúpili lacný pobyt na celý víkend – ubytovanie a polopenzia pre 2 osoby za necelých 1250kč. Trošku s obavami sme dorazili na miesto, na chate bolo z vonku vidieť, že najlepšie roky má za sebou, ubytovanie ale čisté, zariadené novým nábytkom. Okolo 16hod sme boli ubytovaný a vyrazili si prezrieť najväčšiu atrakciu rejvízu Velké mechové jezírko.

Rašelinisko i náučná cesta k jazierku bola zaujimavá, texty poučné, ale jazierko sa nám zdálo obyčajné, na pohľad nič extra.  Dokončili sme našu prechádzku, teplota 5°C, bez dažďa. Večera bola príjemná, jedlo nič moc, ale všetko sme zjedli a nenechali sme ani omrvinku, naplánovali sme túru na ďalší den a šli odpočívať.

Raňajky príjemne prekvapili, moc dobre sme si naplnili brucha pred výletom. Vyrazili sme za celkom dobrého počasia, dážď nikde, teplota 3-4°C. Vvydali sme sa smerom k Velkému mechovému jezírku, v polovici cesty sme odbočili na žltú turistickú značku smerom k Bublavému prameňu. Cesta vedla príjemne lesíkom, stúpanie minimálne. Pri Bublavom prameni sme sa posílili vodou a vyrazili smerom na Kazatelny, skalné masívy vo výške 925m.n.m. Ďalej sme pokračovali k Ruskému hřbitovu, ktorý je ukrytý v horách ako pozostalosť z 2. svetovej vojny. Pri Opavskej chate sme odbočili na zelenú turistickú značku a vydali sa po Jelení ceste k zrúcanine hradu Koberštejn – 933m.n.m., najvyšší bod výletu. Z hradu zostalo len torzo veže, navyše cestou k nemu nás chytili krúpy, takže sme si ho naozaj užili v plnej paráde. Zostúpali sme z Koberštejnu, napojili sa na červenú turistickú trasu a vydali sa smerom k Rejvízu. Cestou sme ešte navštívili Lurdskú jeskyni, pútne miesto vytesané v skale. Napriek výkyvom počasia sme si po cca 5hod.  pochutnávali na dobrej česnačke.

V nedeľu doobeda sme mali v pláne výstup na rozhľadňu Zlatý Chlum, asi 5km od Rejvízu, počasie nám však už od rána neprialo, lialo ako z krhle a tak sme výlet zrušili. Rozhodli sme sa navštíviť papierňu a Zámok vo Velkých Losinách aj s prehliadkou. Celý víkend nás komplet (i so vstupným a platbami v  reštauráciich) vyšiel pre obidvoch niečo okolo 2000kč

Vyskúšať alebo nevyskúšať golf? Na jednu stranu ma odrádza finančná stránka a časová náročnosť, na druhú stranu láka vidina vyskúšať niečo nové. Golfové palice máme kúpené, vyberáme 3 dňový pobyt v Kořenci asi 50km od nás. Prihlásime sa na akciu „Hraj golf změn život“ za 299Kč 3 hodinky tréningu s trenérom.

Počasie nám vychádza, neprší a dorazíme do golfového klubu. Cestu do Kořence sme zvládli vďaka autonavigácii, smerom od Litovle – Konice žiadne smerovky navádzajúce na golfový klub. Po úvodných zmätkoch s ubytovaním vyrážame na ihrisko. Skúšame putting na cvičnom ihrisku, moc sa mi nedarí a vzdávam to, zajtra máme dohodnuté 3 hodiny s trénerom, tak uvidím aspoň správny postup. Prostredie golfového klubu je krásne, v horách, večer je raut a hostíme sa na účet hotelu. Zájdeme do neďalekých Boskovic pre burčák a večer asi 1/2 hodinku počúvame živú cimbálovku usporiadanú na záver turnaja. Chválime výborné raňajky a ideme na prechádzku, v Kořenci je jedinou zaujímavosti historický mlýn. Od 15:00 začína trénink, skúšame na greenu putting a chipping, pod vedením skuseného trenéra začínam chápať základy, na greenu trénujeme asi hodinu a potom nás čakajú dlhé odpaly. S tým mám najvätčší problém, vychádza mi každý tretí odpal. Bojujeme ďalej a po odpálení asi 150 loptičiek odpadáme mŕtvy na izbe. A že golf je pre leňochy.

V nedeľu vstávame, balíme sa a ideme trénovať na ihrisko. Skúšame všetko čo sme sa naučili deň predtým. Máme zaplatenú poslednú 1/2 hodinku s trénerom len pre nás dvoch. Dostávame cenné rady hlavne na odpalisku, darí sa na viac ako včera, len máme boľavé ruky aj chrbát. Môj prvý golfový zážitok zakončujeme v Boskoviciach návštevou synagogy, zámku a hradu. Golf ma zaujal, cenovo pobyt bol prijateľný – víkend s polopenziou, ubytovaním, 3 a 1/2 hodinami golfu s trenérom a neobmedzeným vstupom na tréningové ihrisko cca 3500kč. Čo bude ďalej? Určite zisk karty HCP54 začiatkom budúceho roku.